Verejné zdravotníctvo má do budúcna veľký potenciál

Uplatnenie absolventov odboru nie je len v regionálnych úradoch verejného zdravotníctva či v pracovných zdravotných službách.

Uplatnenie absolventov na trhu práce nie je determinované len obsahovou náplňou jednotlivých predmetov, ale aj externými faktormi, ako napríklad celková situácia v rezorte, situácia nezamestnanosti v regiónoch, či iné socio-ekonomické faktory v spoločnosti. Pohľad na túto problematiku môže mať viac uhlov. Ak sa na problematiku pozrieme očami absolventov, ktorí sa v súčasnosti najčastejšie uplatňujú v pracovných zdravotných službách alebo na regionálnych úradoch verejného zdravotníctva (RÚVZ), môžeme sa stretnúť s názorom, že vedomosti nadobudnuté v škole im v praxi nepostačujú.

Má však univerzitné vzdelávanie plniť len takúto funkciu? B. Košová tvrdí, že „novodobé chápanie aj vďaka bolonskému procesu presadzuje rýchlu cielenú prípravu pre hospodársku prax a trh práce a výskum podľa požiadaviek praxe a nie rozvíjanie slobodného a autonómneho myslenia, ľudských individualít a slobodnú vedu“. A práve preto nie je vôbec jednoduché zaujať jednoznačné stanovisko k tejto problematike. Kto by mal záujem nájsť niektoré odpovede na tieto neľahké otázky, vrelo odporúčam prečítať si knihu od Konráda Liessmanna Teórie nevzdělanosti: omyly společnosti vědění. Uvedená kniha je kritikou súčasného stavu vedy a vzdelania, najmä v humanitnej oblasti univerza.

Vývoj odboru v Trnave

Keďže aj študijný program verejné zdravotníctvo na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity prešiel určitými etapami prerodu od roku 1994, keď sme ho začali vyučovať ako prví na Slovensku, je nevyhnutné podotknúť, že v minulosti bol študent zaťažený časovo náročným štúdium, kde prevažovalo pasívne prijímanie informácií a stagnovalo aktívne učenie sa. Absolvent bol predurčený viac-menej na výkon štátneho zdravotného dozoru vo vtedajších štátnych zdravotných ústavoch. Študenti boli v menšej miere nútení aktívne pracovať najmä na nosných verejnozdravotníckych predmetoch s cieľom dosiahnuť samostatné uvažovanie, komparáciu javov, analyzovanie, tvorbu návrhov a interpretovanie výsledkov, čo, samozrejme, prax nepotrebovala. Univerzita podľa mňa nemá len „vyučiť“ človeka vhodného na konkrétnu prax s konkrétnymi zručnosťami - to by mali skôr robiť stredné odborné školy či vysoké odborné školy, ale naučiť ho aj rozvíjať slobodné myslenie a poznanie. Univerzita by mala nevyhnutne vykonávať výskum a tak významne prispievať k rozvíjaniu vedeckého poznania, šírenia a využívania vedeckých poznatkov v prospech spoločnosti.

Nové výzvy = nové zameranie programu

Systém verejného zdravotníctva sa však začal transformovať a prispôsobovať novým výzvam. Práve preto má Katedra verejného zdravotníctva TU ambíciu pripraviť nový modulový študijný program verejné zdravotníctvo, ktorý bude v súlade s univerzitnými princípmi aj so štandardami Svetovej zdravotníckej organizácie, na ktorých stavia svoje koncepcie aj Asociácia škôl verejného zdravotníctva v európskom regióne (ASPHERU). Nový študijný program bude stavať aj na koncepcii tzv. New Public Health, ktorá kladie veľký dôraz na plánovanie, manažment a kvalitu ako súčasť odboru.

Nová ambícia bude brať do úvahy nové trendy v odbore a pripraví absolventa schopného nájsť si prácu nielen v pracovnej zdravotnej službe, či na RÚVZ, ale aj v európskom verejnom zdravotníctve. Príkladom, že je to možné, je naša kolegyňa, ktorá v súčasnosti pracuje ako vyslaná národná expertka na Jednotke monitorovania chemikálií a potravín v agentúre EFSA (European Food Safety Authority) (platí ju Európska komisia). Samozrejme, je to výsledok nevyhnutnej systematickej práce v odbore, neustále zdokonaľovanie sa a znalosť jazykov. Žiaľ, výučba jazyka v rámci študijného programu 2 hodiny týždenne nestačí, je nevyhnutné veľa čítať, cestovať a prakticky používať cudzí jazyk a hlavne veľa na sebe systematicky pracovať. Kto nepochopí tento trend, bude vždy odsúdený na horšie pracovné pozície na trhu práce.

Ide o multidisciplinárny odbor

Aj keď vo veľkej miere trh práce u nás pre absolventov predstavujú RÚVZ a pracovné zdravotné služby, existujú aj iné možnosti, máme absolventov, ktorí sa zamestnali na ministerstve zdravotníctva, ministerstve obrany, v zdravotnej poisťovni, ako nemocniční hygienici, vo výskumných ústavoch či vo farmaceutických firmách.

Napriek všetkým nedostatkom pracovného trhu v odbore verejné zdravotníctvo v súčasnosti si myslím, že odbor má veľký potenciál do budúcna a zvyšuje sa jeho dôležitosť v spoločnosti.

Tým, že verejné zdravotníctvo je multidisciplinárny odbor, predurčuje absolventom široké uplatnenie. Bolo by však naivné si myslieť, že na absolventov čakajú hneď lukratívne a dobre platené miesta. Získaním diplomu absolvent získa vstupenku do reálneho sveta a je len na ňom samotnom, ako zúročí nadobudnuté základy počas univerzitného štúdia ďalšou systematickou prácou v odbore.

PhDr. Daniela Kállayová, PhD.,
Katedra verejného zdravotníctva Trnavská univerzita

 

Zdroj: Zdravotnícke noviny č. 26/2012, str. 4 (28.06.2012)